Anglický dídžej a producent Inigo Kennedy má 27 rokov. Vyrástol v Londýne a vyštudoval Humeho univerzitu v Manchestri. Okrem hudby sa venuje aj pocítacovému programovaniu a malbe. Vo svojom štúdiu tvorí za pomoci vlastných jedinecných zvukových zariadení už devät rokov. Vydal mnohé techno nahrávky na vlastnom labeli Asymmetric, ako aj na znackách Expire, Exhibit, Instillation, Missile, Molecular, Red Seal, Sheer a Zet. Svoje koncerty a dídžejské sety už predviedol vo väcšine špickových svetových klubov.

Kedy si sa rozhodol venovat hudbe?

Vyrástol som v tichej štvrti Londýna a až do štrnástich rokov som sa o hudbu takmer nezaujímal. Lenže potom som sa do nej zrazu zbláznil. Pocúval som Depeche Mode, ale aj elektronický industriál ako Front 242 alebo KMFDM. Ich skladby sa mi pácili, lebo boli plné energie. O nieco podobné sa teraz pokúšam aj ja. Tiež tvorím pomocou zvukových mašiniek. Moje hudba nepotrebuje slová. Neskôr na mna velmi zapôsobila skupina 808 State, ktoré stála pri zrode britskej elektronickej scény. No môj život sa naozaj zacal už vtedy, ked som ako desatrocný dostal svoj prvý pocítac ZX Spectrum. Naucil som sa programovat a venujem sa tomu doteraz. Vývoj pocítacov ma nesmierne zaujíma. Preco si si vybral práve techno? Dostal si k nemu známou cestou fanúšika, ktorý chcel napodobit svoje vzory? Nie. Techno som doma vôbec nepocúval. Ešte aj dnes, ked sa vrátim domov z hrania v klube, mám toho dost. No mám velmi rozsiahlu zbierku platní, a tak pocúvam všetko od obskúrnej alternatívy až po jazz. Na najviac si mi páci pocítacovo programovaná hudba. Akurát nemám rád sample. Kedysi som ich používal, pretože som ešte nemal dostatocne vybavené štúdio. Dnes radšej pracujem so syntezátormi. Len obcas potrebujem vysamplovat zvuk bicích. Pocítace v súcasnosti otvárajú dvere k velmi rozmanitým hudobným formám. Dokážeš v nich vytvorit zvuky, ktoré sú na tradicných nástrojoch nepredstavitelné. Zo všetkých síl sa snažím vyhnút stereotypnej tvorbe techna. Práve preto som si vytvoril pocetné vlastné filtre, procesory a analógové sequencery. Nepredávam síce stovky tisíc nosicov, ale cosi som predsa dosiahol. Niektorí ma dokonca kvôli zvukovému softwaru, ktorý som vymyslel, považujú za kultovú postavu. Pritom mne akurát vadilo, že väcšina zvukových programov, ktoré clovek kúpi v obchode, nie je vhodná na tvorbu skladieb s loopmi. Jednoducho tvorím techno inak ako ostatní. Rúcam jeho zabehané pravidlá.

Pomohli ti kontakty v britskej techno komunite, alebo si musel všetko dosiahnut na vlastnú päst?

Kým som neprišiel do Manchestru, nikoho z našej techno scény som nepoznal. Je to velmi uzavretá komunita a clovek sa do nej len tak lahko nedostane. Takže svoju misiu nadalej plním sám. Nemám rád, ked sa o hudbe hovorí v termínoch biznisu. Vyhovuje mi, ked ide skôr o spolocnú záležitost ludí, ktorí sú naozaj priatelmi. Pre mna sú takými osobnostami Slovinec Umek a britskí Space DJZ. Alebo Ben Long, ktorý žije na tej istej ulici, kde ja.

Dlho si sa živil výlucne hudbou. Ako je to teraz?

Ešte stále som nezlyhal. Ale! Financne sa musím spoliehat na hudbu, ktorá velmi spolahlivá nie je. Prednedávnom som si kúpil byt a pri londýnskych cenách je to príšerné! Takže som sa rozhodol, že zacnem pracovat. Našiel som si džob internetového programátora. Získam istotu. Nerád by som skoncil tak, že budem produkovat hudbu len preto, aby som zarobil na nájomné. Momentálne mám velmi vela bookingov. Takmer po celom svete, len v Británii nie, co je dost zábavné. Podarilo sa ti prerazit medzi špicku britských dídžejov. Prvá platna ti vyšla pred šiestimi rokmi. Zmenil sa odvtedy nejako zásadne tvoj život? Ani velmi nie. Teraz, ked budem zamestnaný, sa tvorba hudby vlastne opät stane mojím hobby. Dokonca som presvedcený, že by som sa produkcii venoval, aj keby som nic nevydával a nemal by som vlastný label. Celý proces s tvorením hudby je velmi zdlhavý a vyžaduje si aj vela štastia. A potom cloveka zrazu všetci naraz zacnú pozývat do zahranicia.

Si známy ako velký fanúšik internetu. Na co všetko využívaš vlastnú webstránku?

Podla mna je to lahká a užitocná cesta, ako informáciu o sebe dostat k ludom. Nemusím posielat faxy, ani písat listy. Stací, ked poviem adresu svojej webstránky. Navyše sa na nej dajú správy lahko aktualizovat. Stací kliknút o týžden neskôr a možno sa tam medzicasom objaví informácia o novej nahrávke. Email je najlepší komunikacný prostriedok. V posledných rokoch akoby internet zošalel! V Británii sa už bez neho takmer nedá žit. Dokonca aj moja mama sa pripojila! Grafiku webstránky si robím sám. Niekedy si prajem, aby som nemusel spávat, možno by som konecne všetko stihol. Kedysi som castejšie maloval oleje, no dnes už nemám tolko volného casu. To som zdedil po svojich škótskych predkoch, po ktorých mi zostalo priezvisko Kennedy. Môj starý otec bol polo-profesionálny maliar. Zdedil som väcšinu jeho diel. Zrejme to preskocilo jednu generáciu, lebo môj otec k tomu vôbec nemal vztah. Malovat som však nezacal štetcom, ako väcšina ostatných, ale skrutkovacom! Velmi ma pritahuje art noveau, najmä Klimt. Mám rád Mondrianov minimalizmus a modernú abstrakciu. Myslím, že filozofia týchto diel je blízka hudbe bez slov. Stací, aby obraz dobre vyzeral, nie je k nemu potrebné vysvetlenie. Podobný pocit zažívam pri sochách Henryho Moorea, ktoré už na prvý pohlad vyzerajú fantasticky.

Ktoré webstránky ta v poslednej dobe najviac zaujali?

Na internete najradšej robím to, že zadávam do vyhladávacov vlastné meno. Je velmi zaujímavé sledovat, ako o mne píšu ludia na rozlicných miestach sveta - v Japonsku, na Aljaške, v Brazílii, vo Fínsku. Vtedy sú úplne otvorení a úprimní, napíšu, co si naozaj myslia. Casopisy vždy aspon trochu zaklamú. No inak rád sledujem internetové stránky krajín, ktoré sa chystám navštívit. A takisto pravidelne cítavam servisné informácie o nových hudobných programoch.

Preco je na elektronickej scéne zaužívaný zvyk „co producent, to vlastný label"? Je to lacné (smiech). Ale platí to takmer výlucne pre techno scénu. Ja som svoj label založil dva a pol roka po tom, ako som zacal produkovat. Už ma unavovalo neustále posielat rôznym ludom kazety a doprosovat sa, aby ma zaradili na svoju vydavatelskú znacku. Vlastný label znamená nezávislost, pretože ako majitel mám pod kontrolou aj zisky, jednoducho všetko. Velké nahrávacie spolocnosti používajú najrôznejšie obmedzenia, takže vlastný label sa stal súcastou identity techno dídžejov. Je to aj marketingový nástroj. Je zvláštne, že sa to zatial deje iba v techno scéne. Tento trend doteraz nezasiahol ani príbuznú house music.

Aké si mal plány, ked si zakladal label Asymmetric? Vyvinul sa podla tvojich predstáv?

Zmysel môjho labelu je asi jediný – nijaký jednoznacný zmysel nejestvuje. Nepoužívam názvy skladieb a jednotlivé platne necíslujem. Všetky tie úžasné myšlienky, s ktorými prichádzajú filozoficky orientovaní tvorcovia, sú mi trochu podozrivé. Podla mna umenie nefunguje tak, že najprv musí príst idea a tá sa potom naplní hudbou. Pri tvorbe netreba mat od pociatku svetoborné zámery. Pri produkcii skladieb je dôležité postupovat neustále dopredu. Lenže obcas sa jednoducho stáva, že misiu treba ukoncit predcasne a zapnút tlacidlo „delete".

Vdaka za rozhovor.